Uprostred diplomatických rokovaní a série summitov, ktoré minulý týždeň usporiadal čínsky prezident Si Ťin-pching, sa zdalo, že Peking a Moskva dosiahli významný prielom odhalením dohody o výstavbe dlho očakávaného plynovodu „Sila Sibíri-2“.

Generálny riaditeľ ruského energetického giganta Gazprom Alexej Miller oznámil 2. septembra podpísanie právne záväzného memoranda o porozumení, čím sa dostal na titulné stránky novín a signalizoval, že vzťahy medzi Pekingom a Moskvou sa prehlbujú napriek tlaku Západu.

Energetický experti v rozhovore pre RFE/RL však vyjadrili pochybnosti o budúcnosti projektu a poukázali na to, že kľúčové detaily – ako je cena plynu, objemy exportu a kto bude znášať náklady na výstavbu – zostávajú nevyriešené.

Erica Downsová, vedúca výskumníčka v Centre pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite, povedala: „Právne záväzné memorandum nie je zmluvou o dodávkach, a preto neznamená, že projekt dostal zelenú. Vytvára dojem pokroku, ale ešte to nie je hotová vec.“

Najnovšia dohoda v Pekingu sa zdala byť len jedným krokom v prebiehajúcich rokovaniach o ambicióznom plynovode, ktorého cieľom je prepravovať plyn z ruského polostrova Jamal do severnej Číny cez východné Mongolsko.

Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 a straty kľúčového európskeho energetického trhu sa vplyv Pekingu v týchto rokovaniach len zvýšil. Zdá sa, že Čína len čaká na správny čas, aby zistila, či Kremeľ ponúkne atraktívne ústupky v oblasti cien a objemov, ako aj to, ako projekt zapadne do jej zložitej rivality so Spojenými štátmi.

Downs dodal: „Čína jednoducho odkladá rozhodnutie na neskôr, aby zistila, či bude tento plynovod skutočne potrebovať. Ak Peking zabezpečí nízke ceny a flexibilitu v objemoch dodávok, projekt by mohol byť atraktívny ako poistka. Ak nie, má alternatívy.“

Potrebuje Čína „Silu Sibíri-2“?

Pre Moskvu je potreba jasná: 2 600-kilometrový plynovod by kompenzoval časť európskeho trhu, ktorý stratila po vojne. Čína má však množstvo možností.

Keďže rokovania sa vliekli už roky, Peking presadzoval stratégiu diverzifikácie dovozu plynu, aby sa vyhol závislosti od jediného dodávateľa. Rusko je už teraz najväčším dodávateľom plynu pre Čínu prostredníctvom plynovodu „Sila Sibíri-1“, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2019 na základe 30-ročnej zmluvy v hodnote 400 miliárd dolárov. Rusko sa tiež stalo tretím najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) pre Čínu po Austrálii a Katare.

Peking zároveň znížil závislosť od dovozu zvýšením domácej produkcie ropy a plynu a masívnym rozšírením obnoviteľných zdrojov energie, pričom čínske spoločnosti sa stali svetovými lídrami v oblasti solárnej energie a elektrických vozidiel.

V dôsledku toho klesol dopyt po dovážanom plyne a očakáva sa, že bude klesať aj v nasledujúcom desaťročí, čím sa zníži potreba projektu „Sila Sibíri-2“, ktorý by mohol prepravovať 50 miliárd kubických metrov ročne. Peking by sa namiesto toho mohol spoľahnúť na mierne zvýšenie kapacity existujúcich plynovodov s Ruskom – čo Miller v Pekingu tiež oznámil – namiesto výstavby nového potrubia.

Joseph Webster, vedúci pracovník Atlantickej rady, pre RFE/RL povedal: „Ani v najlepšom prípade sa projekt nezačne pred rokom 2030. To znamená ďalších päť rokov technologického pokroku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a batérií, čo ešte viac zníži potrebu plynovodu.“

K neistote prispieva aj fakt, že Peking Millerovo oznámenie zatiaľ nepotvrdil a čínske štátne médiá zostávajú zväčša ticho a iba kopírujú ruské a medzinárodné správy. Po stretnutí Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a mongolským prezidentom Uchnaagiinom Churelsuchom v Pekingu čínske médiá iba citovali Si Ťin-pchinga, ktorý vyzval na zameranie sa na „fyzické prepojenie“ medzi týmito tromi krajinami.

Čo by mohlo projekt zrealizovať?

Benjamin Schmitt, výskumník na Pensylvánskej univerzite a člen Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA), argumentoval, že komerčná logika projektu je slabá a Millerove poznámky označil za obyčajné „divadlo“ Kremľa, ktoré má predviesť úzku spoluprácu s Pekingom.

„Peking tento plynovod nepotrebuje, ale zároveň nevidí dôvod, aby sa proti nemu verejne postavil,“ povedal Schmitt.

Dva faktory by však mohli zmeniť situáciu: významné ruské ústupky v oblasti cien a objemov alebo meniace sa geopolitické podmienky pre Čínu.

Pokiaľ ide o ceny, Miller povedal, že plyn bude lacnejší, ako Gazprom účtuje európskym kupujúcim kvôli trase a vzdialenosti plynovodu, ale neposkytol žiadne podrobnosti. Správy naznačujú, že Čína požaduje ceny blízke silne dotovaným domácim úrovniam Ruska a chce sa zaviazať k nákupu iba polovice kapacity plynovodu (25 miliárd kubických metrov ročne) namiesto obvyklých 80 % pre takéto projekty.

Vďaka nízkym cenám a flexibilným záväzkom by sa plynovod mohol stať atraktívnym opatrením na zabezpečenie energetickej bezpečnosti – najmä uprostred obnoveného napätia v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovým uzlom pre čínske dodávky LNG, a prehlbujúcej sa obchodnej vojny so Spojenými štátmi, najväčším dodávateľom LNG na svete.

Čína už od februára zastavila dovoz LNG z USA a prístup k lacnému ruskému plynu posilňuje jej pozíciu pri opätovnom prerokúvaní zmlúv o LNG, z ktorých mnohé vypršia v 30. rokoch 21. storočia.

Zatiaľ však musia Peking a Moskva najprv prekonať dlhotrvajúcu patovú situáciu, ktorá zastavila projekt „Sila Sibíri-2“.

„Doteraz sme videli len politické posolstvá, nie skutočný projekt,“ uzavrel Schmitt.

Cena zlata (XAU/USD) v pondelok vzrástla na nové rekordné maximum 3 685 dolárov za uncu, čím prekonala predchádzajúce maximum 3 674 dolárov a priblížila sa k hranici 3 700 dolárov, keďže trhy čakajú na rozhodnutie Federálneho rezervného systému o politike v tomto týždni.

Drahý kov naďalej rastie, keďže obchodníci počítajú s takmer istým znížením sadzieb na septembrovom zasadnutí. Nástroj CME FedWatch ukazuje 95 % pravdepodobnosť zníženia o 25 bázických bodov oproti iba 5 % pravdepodobnosti väčšieho zníženia o 50 bázických bodov.

Technický výhľad pre zlato:

Zdá sa, že zlato je v blízkej budúcnosti pripravené otestovať úroveň 3 700 dolárov, hoci budúci vývoj bude závisieť od výsledku zasadnutia Fedu. Ak bude rozhodnutie sprevádzané holubičím výhľadom, ceny by mohli prekonať túto úroveň a vydláždiť cestu k 3 750 a 3 800 dolárom. Ak však Fed zaujme jastrabí tón, mohlo by dôjsť k realizácii ziskov, čo by zlato stlačilo nižšie.

Americké akciové indexy v pondelok vzrástli, keďže investori pozorne sledovali nadchádzajúce zasadnutie Federálneho rezervného systému.

Wall Street získal podporu z komentárov amerického prezidenta Donalda Trumpa na Truth Social, ktorý uviedol, že rokovania s Číňanmi prebiehajú dobre a poznamenal, že s Pekingom sa dosiahla dohoda ohľadom TikToku.

Zasadnutie Fedu sa začne v utorok a skončí v stredu, pričom sa všeobecne očakáva zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov uprostred Trumpovho tlaku na urýchlenie znižovania nákladov na pôžičky.

Podľa nástroja CME FedWatch trhy odhadujú 99,6 % pravdepodobnosť zníženia o 25 bázických bodov, zatiaľ čo pravdepodobnosť ponechania sadzieb nezmenených je len 0,4 %.

Počas obchodovania index Dow Jones Industrial Average k 16:39 GMT stagnoval na úrovni 45 832 bodov, zatiaľ čo širší index S&P 500 vzrástol o 0,5 % (31 bodov) na 6 615. Index Nasdaq Composite získal 0,8 % (188 bodov) na 22 328 bodov.

Ceny paládia počas pondelkového obchodovania klesli napriek slabšiemu americkému doláru voči väčšine hlavných mien, keďže obnovené obavy o dopyt udržiavali tento priemyselný kov pod tlakom.

Toto sa deje uprostred pokračujúceho zverejňovania slabých ekonomických údajov z Číny. Augustové čísla ukázali, že priemyselná produkcia, maloobchodné tržby a investície do fixných aktív vzrástli pod očakávaniami. Miera nezamestnanosti tiež neočakávane vzrástla na 5,3 %.

Tieto čísla nasledovali po údajoch o miernej inflácii z minulého týždňa, ktoré potvrdili pretrvávajúce dezinflačné tlaky v druhej najväčšej ekonomike sveta, čo ešte viac vyvolalo obavy ohľadom čínskeho dopytu.

Samostatne pokračujúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou naďalej vrhá tieň na trhy, najmä na trh s kovmi, keďže Moskva je jedným z najväčších svetových producentov paládia.

Americký prezident Donald Trump v pondelok pripustil, že zastavenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou je za súčasných podmienok ťažké a poznamenal, že je sklamaný z prezidenta Vladimira Putina.

Dolár

Index amerického dolára klesol do 16:03 GMT o 0,2 % na 97,4 bodu po tom, čo dosiahol maximum 97,7 a minimum 97,3.

Medzitým aj kryptotrhy čakajú na rozhodnutie Federálneho rezervného systému tento týždeň, pričom trhy podľa údajov CME FedWatch odhadujú 99,6 % pravdepodobnosť zníženia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov oproti iba 0,4 % pravdepodobnosti ponechania sadzieb nezmenených.

Obchodníci však zostávajú opatrní, pokiaľ ide o dlhodobý výhľad uvoľňovania menovej politiky, najmä preto, že Fed opakovane varoval pred pretrvávajúcimi inflačnými rizikami. Predseda Jerome Powell sa zatiaľ nezaviazal k jasnej ceste k uvoľňovaniu, a to aj napriek rastúcemu tlaku Bieleho domu na zníženie sadzieb.

Decembrové futures kontrakty na paládium klesli do 16:04 GMT o 3,2 % na 1 210,5 USD za uncu.